História

V roku 1876 sa na hraniciach obce začal stavať systém kanálov, ktoré zbierali rozliatú vodu. V blízkosti obce bolo veľa vodných plôch, ktoré mali rôzne názvy. Tieto boli prevážne jazierka, ktoré mali napríklad nasledovné názvy: Kula-tó (Kula jazierko), Erdő-tó (Lesné jazierko), Kerek-tó (Kruhové jazierko), Forrás-tó (Pramenité jazierko), Han-tó (Han jazierko). Vo východnej časti dediny tiekol potôčik s názvom Gyócs, ktorý časom zmizol. Voda nebola vždy iba pomocníkom, ale aj nepriateľom. Od roku 1665 v intervaloch 10 až 20 rokov celý Žitný ostrov zasahújú povodne. V roku 1799 po povodni bola v dedine taká zima, že aj studne zamrzli. Okrem živelných pohrôm obec ničili aj rôzne epidémie. Od roku 1681 má obec samostatné sídlo reformovanej cirkvy. O 100 rokov neskôr, v roku 1784 veriaci na základoch vyhoreného dreveného kostola, postavili nový bezvežný kostol, ktorý od roku 1925 slúžil veriacim. Prvá písomná zmienka o obecnej škole pochádza z roku 1867. Je to menný zoznam žiakov. V roku 1869 pán János Bogyai s manželkou Julianna Bartalos nechávajú postaviť rímskokatolícky kostol, ktorý neskôr obyvatelia premenovali na kaplnku, ktorá je dodnes využívaná na bohoslužby. V roku 1925 sa dokončil kostol reformovanej cirkvi s impozantným zovňajškom. Zaujímavosťou obecného cintorína je strom divej hrušky, ktorú vysadili na pamiatku epidémie v roku 1700. V druhej polovici 15. storočia, počas vládnutia Mateja Corvína, ktorý často poľoval v chotári obce, vznikla legenda o madianskom vreckovom nožíku (madi bicsak). Kráľ Matej mal až tak rád tento kraj, že si chotáry obce na Lesnom kopci (Erdődomb) nechal postaviť poľovnícky dom. Pri jednej z mnohých poľovačiek, prenasledovali prekrásneho jeleňa. Jeleň však zmizol z dohľadu kráľovských poľovníkov. Kráľ sa rozhodol odpočinúť si pod jedným mohutným dubom. Počas odpočinku a jedenia, sa zrazu objavil prekrásny jeleň, načo kráľ Matej a jeho sprievod nasadli na kone a všetko nechali pod stromom, poľovnícke nožíky zapichli do stromu. Kým kráľ a jeho poľovníci prenasledovali jeleňa, dvaja madiansky mudrci objavili pod mohutným stromom nožíky. Mysleli si, že strom rodí nožíky. Našli tam nožíky s červenou a zelenou rukoväťou. Dvaja švagrovia pozbierali nožíky a utekali do obce podať správu o čudnej udalosti. Potom dedinčania často chodili k stromu, aby na vlastné oči videli zrod ďalších nožíkov. Avšak plynul rok za rokom, ale strom nožíky už nerodil. Nahnevaní dedinčania mohutný strom vyrúbali. Keď pri jednej z poľovačiek kráľ Matej zbadal, že jeho mohutný obľúbený strom dedinčania vyrúbali, začal dedinčanov preklínať a z dediny odišiel. Neskôr dedinčania začali vyrábať chýrne a pôvabné nožíky sami. Umenie výroby nožíkov sa prenášalo z pokolenia na pokolenie. V dnešnej dobe nožíky vyrábajú dvaja majstri: Štefan Bartalos a Dezider Németh. Každý rok sa organizuje “ples madianského nožíka”. Pri vchodových bránach cintorína vďačný obyvatelia obce postavili pamätník miestnym hrdinom, padlím v I. a II. svetovej vojne. Na ulici Kostolnej sa náchádza vidiecky dom s trstinovým podkrovím. Sedliacky dom s krbom, postavený v roku 1813 je miestna umelecká pamiatka. Po II. svetovej vojne ani obec Mad neobijdú zmeny. Takou zmenou bolo družstevné hnutie v roku 1952, keď boli miestnym gazdom odobraté ich orné pôdy, pozemky, pasienky a hospodárska zver a začalo sa obdobie spoločného hospodárenia. Kataster obce sa pozostáva z 771 hektárov pôdy. Od roku 1960 obec Mad administratívne patrila pod susednú obec Dolný Bar. Po udalostiach v roku 1989 sa obec znova osamostatnila. V roku 1998 zaniklo roľnícke družstvo. Na miesto neho vstúpila spoločnosť Agrikolt sro. Obec je elektizovaná v roku 1956, plynofikácia bola dokončená v roku 1996, vodovod od roku 2006.

Erb, pečať obce

Erb a pečať obce

štandarda starostu obce, zástava obce

štandarda starostu obce a zástava obce

 

Erb a pečať (PDF v maďarskom jazyku)

Erb Obce Mad (PDF)

Historické spisy (PDF v maďarskom jazyku)